Ihrisko
Ihrisko
Zachariáš Mrzút opisuje metlobalové ihrisko 14. storočia ako ihrisko oválneho tvaru, stopäťdesiat metrov dlhé a dvadsaťštyri metrov široké s malým centrálnym kruhom (o priemere približne šesťdesiat centimetrov) uprostred. Hovorí aj to, že rozhodca (alebo metlarbiter, ako sa táto osoba v tých časoch nazývala) priniesol všetky štyri lopty do centrálneho kruhu a štrnásť hráčov sa rozostavilo okolo neho. Len čo lopty vypustili (prehadzovačku vyhadzoval sám rozhodca - pozri ďalej "prehadzovačka"), hráči sa okamžite vzniesli do vzduchu. Ako bránky v Mrzútových časoch slúžili veľké koše na stožiaroch (pozri obrázok).
Roku 1620 napísal Quintius Umfraville knihu nazvanú Ušľachtilý šport čarodejníkov, ktorá obsahovala aj schematický nákres ihriska 17. storočia (pozri obrázok). Vidíme na ňom, že pribudli pásma, ktoré poznáme pod názvom bránkovisko. Koše na vrcholkoch stožiarov boli podstatne menšie ako za Mrzútových čias.
Od roku 1883 sa namiesto strieľania gólov do košov začali využívať bránkové stožiare, ktoré sa používajú dodnes. Podoba metlobalového ihriska sa od tých čias nezmenila.